15.12.2009

Koniec roka

Blíži sa koniec roka, v ktorom bol jeden významný deň. Snažím sa nebilancovať, ale nedá sa. Snažím sa príliš nezamýšľať, ale myšlienky sa vnucujú. Dávam im voľný priebeh.


Odkedy žijem ďaleko od domova, veľa vecí sa v mojom živote zmenilo. V prvom rade mám na kilometre vzdialenú rodinu a odkedy mám deti mi stále viac a viac chýba. Je to zvláštne, pretože sme sa až tak veľmi nevídali a nemali dáke extra super vzťahy. Prelomový rok nastal v čase, keď moja sestra oslavovala štyridsiatku a ja som cítila potrebu zorganizovať celú rodinu. Stretli sme sa v hojnom počte a odvtedy sa stretávame pravidelne každý rok, niečo okolo tridsať ľudí. Patrí nám jeden letný víkend, kedy sa pri táboráku spievajú storočné piesne, prevetrávajú struny na gitare, prečisťujú hlasivky, zdolávajú slovenské kopce a spoznávajú slovenské kultúrne pamiatky. Spomíname na staré časy, na krémeše od babky, dozvedáme sa novinky z rodinky a teším sa na plány budúce.


Odkedy žijem ďaleko od domova, začala som si upratovať v sebe a v kamarátstvach, v ktoré som otrocky verila. V ľuďoch som vždy hľadala dobro a nechápala, ako sa podaktorí dokážu odpísať a prečo podaktorí odpísali mňa. Teraz to už viem a plne to akceptujem. Patrí to k dozrievaniu. Možno dnes, by sme konali inak.


Odkedy žijem ďaleko od domova, stretla som zopár ľudí, ktorí mi dali pocítiť, aké to je byť cudzinka a ešte k tomu z "ostbloku". Naučila som sa Ukrajincov vnímať ináč, ináč aj Slovincov, Srbov a tak ďalej. Prvou oporou v tomto cudzom svete mi bola Slovinka, druhou Slovenka a je ňou dodnes a ja jej za to ďakujem.


Odkedy žijem ďaleko od domova a zistili mi nedoslýchavosť, pocítila som aké je to byť istým spôsobom hendikepovaná. Každým rokom som z toho viac a viac nervózna, čo sa odzrkadľuje na mojich reakciách a reakciách okolia. Asi je na čase napísať si na čelo: I'm hard of hearing, please accept it! Dobrovoľne sa strácam zo spoločenského života a odvážim sa vychádzať iba tam, kde som si stopercentne istá, že nie som na príťaž.


V časoch spojených s pocitom osamelosti sa mojím druhým domovom stal internet, kde človek nepotrebuje veľa hovoriť a počuť. Stačí, ak vie čítať.


Boli časy, keď som sa strácala pod kopou neožehlenej bielizne a obrovskou dávkou frustrácie. Turbulentné časy, premeny a zmeny ma hnali do neznáma. Keď sa narodila naša druhá slečna, doľahla na mňa postnatálna depresia. Začala som si viac a viac uvedomovať jej význam a po polročnej terapii som mala pocit, že ak pôjdem ešte na jedno sedenie, tak si to definitívne hodím. Viac a viac som sa ponárala do virtuálneho sveta a uvedomovala si, že život ktorý žijem ma pramálo spoločného s tým, ktorý by som žiť chcela. V tom čase som sa ocitla vo svete blogosféry, kde som spoznala zopár idiotov ale hlavne zopár skvelých ľudí. Žiaľ tým, že sú roztrúsení po celom svete, nemám šancu sa s nimi spoznať bližšie osobne.


Staré kamarátstva dostali mojím odchodom zo Slovenska dosť zabrať. Asi to tak malo byť. Dnes som tomu v podstate rada. Pretrvali tie najhodnotnejšie a je mi ľúto, že sú tak ďaleko. Chýbajú mi stretnutia pri káve, kedy sa človek môže rozprávať aj o knihách, politike a dianí vo svete. Chýbajú mi večery v dákom jazz klube, alebo pri dobrom divadelnom predstavení, či koncerte klasickej hudby. Chýbajú mi večery v rozvoniavajúcej kuchyni, pri dobrom víne a zopár hodín strávených rozjímaním nad nesmrteľnosťou chrústa.


Asi to tak má byť. Neviem. Som naprogramovaná programom, ktorý sa mi neveľmi páči, ale neviem ho preinštalovať. A tak sa učím prijímať dni so všetkým čo prinesú, užívať si chvíle s našimi hviezdami a krátke stretnutia s najbližšími a virtuálnymi.


Nachádzam samú seba

uprostred neba

zapadnutú prachom

za obločným sklom

sadám ku klávesom

ďakujem nebesám

že mi dopriali...


...po tridsiatich rokoch si opäť sadám za klavír. Je to zvláštny pocit. Prsty mám roztrasené, cítim sa ako školáčka, ktorá má trému pred svojím prvým koncertným vystúpením...nepredstavím vám tu seba. Predstavím vám jednu z hudobných lahôdok, ktoré vo mne vyvolávajú úžasný pokoj. 


http://www.youtube.com/watch?v=cmuPJvr89Jw